ROZHOVOR
Schiziara #1: Kasha: "Som čarodejnica a bosorka - ako nekomfortná, hlučná, skazená žena."
Kasha Potrohosh je etablovaná, neurodiverzná - audiovizuálna umelkyňa, ktorá revoltuje a neustále tvorí - podporuje otvorenosť, empatiu a porozumenie. Ako vníma postoj k hudbe?
UPTAPE: Čo nám hralo pri rozhovore? Vypočuj si tu.
Kasha, namiesto otázky: "ako sa máš," ma zaujíma, že aká je tvoja hudobná interpretickosť, koľko máš pseudonymov a projektov, a čím sú odlišné?
Mňa vždy fascinoval dark ambient a v puberte som si predstavovala, že ak niekedy sa vôbec stanem hudobníčka, tak budem robiť dark ambient a industrial hudbu. K hudbe som sa priblížila v 2019, začala som z noisu, mala som volku FM a DIY oscilatory. Vtedy som bola pod menom Kasha, neskôr na electronic minimal veci som vytvorila pseudonym beba kush. Počas toho sa zrodil nový projekt DJ Mačička a DJ Kuratenko s Matúšom Gavorníkom - circuit bending a noise techno, kde sme búchali do detských hračiek, a voláme svoj žáner Post-chaos. Neskôr ma začali volať aj na DJske projekty, kde som začala expandovať viacej ku žánrom EDM a Industrial a nejak prirodzene všetci písali Kasha, tak som svoje meno beba kush sama vylúčila. A v 2022 som sa konečne odvážila na dark ambient, a aj na spev, najprv solo, a potom v novom projekte Mavkin Čuhajster. Jeroným Bartoš už je sformovaný hudobník, a síce noizer, bolo pre nás docela zaujímavé tvoriť na trochu odlišnom projekte. Teraz moja hudba je často krížením hudby a performance a do toho rada integrujem nie len krabičky a sekvencere ale aj DIY prírodné materiály. Rada spoznávam, teraz expandujem do live-codingu (hlavne v jazyku MiniTidal), ale zostávam už pod menom Kasha alebo Kasha Potrohosh - vždy to nechám na tu inštitúciu, ako ma napíšu, mňa to baví, hlavne keď urobia chybu v mojom priezvisku. :)
Fascinujuce! :) Mavkin Čuhajster ma zaujal asi najviac a máte veľmi pozoruhodné bio, v ktorom sa spomína aj mágia, ktorá existovala... Dnes je asi mágiou, čo vlastne? Mágia existuje teda?
Mágia je docela zložitý komplex, vedecky sú podrobený štúdiu magických atribútov, ale intuitívne rozumiem mágiu ako vieru v niečo nadprirodzené. Nejaký paradox, ktorý umožní zmeniť ustálené pravidlá sveta. A verím, že mágia ako socialno-kulturne praktiky existuje, ale my vieme meniť pri tom našu realitu? Zčasti ano, sila sugescie a placebo, či fakticky bylín nie sú vedecký popierané, ale démonólogia a mytológia sú pre mňa pekne rozprávky a sublimácie ľudských potrieb. A zároveň, mágia je pre mňa feministická pozícia, folklór a kultúrny kód. Ja sa stotožňujem s tým, že som čarodejnica a bosorka - ako nekomfortná, hlučná, skazená žena.
Teda v projekte DJ Mačička a DJ Kuratenko je magickosťou recesia? Správne chápem? Povec viac!
Naša tvorba s Matušom je naivná, úprimná a zábavná. Ale ja by som chcela už (keď tak) ju onálepkovať ako metamodernisický projekt - plný irónie a vtipu, ale s nadhľadom na sebareflexiu a neustály vývoj nás samých (takže tuto ma slovo recesia dosť zbrzdilo). Každé naše vystúpenie je improvizácie a my sami nikdy nevieme, čo z toho vyjde, ale hrozne nás to zabáva, lebo sme v tom úprimní pred sebou a divákmi: občas vrieskame, občas mňaukáme, občas kritizujeme násilie a expandujeme detské hračky. Žiadna mystika v tom nieje.
Počuj, Kuratenko... Búchanie do detských hračiek je dosť mystické! Nové postupy pri tvorení často vznikajú aj úplnou náhodou, ale vynájsť žáner? Ako vznikol? Prečo Post-chaos?
Ja mám na to dosť pekné spomienky. Ak by sme menovali náš žáner popisne, by to znelo ako experimental rythmic noise-techno-circuit bending.Takto tomu ľudia potom rozumejú, Post-chaos vznikol náhodné, na festivale Hradby Samoty, kde po vystúpení sme už s celou našou skupinou popíjali a bľabotali, a vymýšľali totálne nezmyselné recepty. Odtiaľ sa zrodil Post-chaos, a bolo to tak trefné, že už to tak by to malo zostať.
Kedy to bude zapísané na Wikipédii?
Kiežby aj dneska. Chcem credits na tento žáner!
Odkedy sa to datuje? Treba to zapísať! :) Mňa Noise dosť ukľudnuje, ale mám z neho aj menší "electric feel", možno zopár ľudí aj pri tom možno aj cvičí. S akou filozofiou berieš Noise ty?
Datuje sa to Hradbami Samoty, rokom 2022. A k Noisu asi mám ambivalentné postoje. Z jednej strany, Noise naživo je extrémne super zážitok, ale sama na slúchadkach si ho málokedy pustím. Vtedy preferujem skorej Drone Noise alebo Rytmic Noise alebo IDM. Mne sa ľúbi pozerať vystúpenia a arytmicke veci, ale mám pocit, že osobne ešte som nenabrala "true" odvahu na produkciu Noisu.
Tá produkcia by ti vychádzala ako? Kto má viac pseudonymov, asi rozmýšľa nad ďalším... Budeš mať nejaké nové alterego alebo projekt?
Možno by sa na to zišiel nový názov, ale asi nechcem ani vymýšľať nové. Ja rada skúšam nové veci a vyvíjam sa v "perfo", možno iba som sa ako Pokémon čoskoro iba developla na Noise. Alebo na nejaký iný žáner...
A ktorý zvuk by si chcela neskutočne zahrať do svojho vystupka, alebo len tak, aj keď je to neskutočné?
Spevy veľrýb, zvuky cvrčkov extrémne spomalené, zvuk ako do vody nakladá vajíčka vážka, ako sa hmýri vo vode pakomar, a ako papá baktéria. Ako tečú vymenené cukry a mineráli v bunkách v mykorhyze huby a stromu. A celkovo zvuk mikroskopických baktérií by ma hrozne zaujímal. Ale s podmienkou, že všetky tieto veci mam nahrať ja.
Tie zvuky by boli naozaj neskutočné... :) Ja by som chcel nahrať moje posledné vydýchnutie a použiť ho do nejakej skladby. :) Ktorý skutočný zvuk by si pre zmenu nechcela nikdy zahrať a akú otázku nemáš rada?
Posledný vzdych je dobrý koncept. Nechcela by som nahrať zvuky vojny a násilia. Bodaj by ani neexistovali... Nemám asi rada small-talk otázky. Hlavne ak sa ma to pýtajú taxikári. Alebo hocijaké otázky, pre koho som exotickým zvieraťom, a tou otázkou ma zároveň chcú poničiť.
Máš nejaké hranie, na ktoré veľmi spomínaš?
Áno, často to sú tie, čo boli posledné, lebo sú aktuálnejšie. Naposledy mne sa veľmi ľúbilo v Prahe v Divadle Venuše ve Švehlovce, to bol skutočne krík bosorky. Ale ešte radostne spomínam na koncerty DJ Mačičky a DJ Kuratenka, to vždy bola pre nás mega zábava. Na Hradbách Samoty to bolo vtipné, lebo pred minútou do koncertu som si odtrhla vstup na abecede, ale mali výborného zvukára, a ten mi rýchlo pomohol.
A kde by si chcela moc hrať?
Asi znovu na Hradbách Samoty. A možno znovu v divadle raz, sú tam super podmienky na môj liberálny exorcismus. Ja som najprv myslela, že by som chcela na nejakom veľkom stagi skúsiť, ale v podstate, vôbec to není potreba, ja mam rada, keď diváci vidia, čo robím rukami, preto často hrám posediačky na zemi.
Koľko máš vlastne tých nástrojov? Nebojíš sa, že ak by si s nimi cestovala lietadlom, že neprejdeš kontrolou? :)
Neviem, koľko mam, lebo ja si furt si aj nové vyrábam. Moje nástroje sú často nejaké bizarné harfy z konárov, či nejaké misky, čo zvučím, a do toho ťukám všetkými prírodninám: fazule, šišky, paličky, kamienky, zemiaky. Mam aj syntetizátory, aj všelijaké pedálové efekty, aj detské prerobené hračky. Môj obľúbený synth je Cassio 100 tone bank - hlupučká polo hračka, ale ja mam rada hlúpe nástroje... No a neviem, či by to niekomu robilo problém, často cestujem iba vlakmi, zatiaľ ani na hraniciach s Ukrainou nebol problém, tam už som jazdila s gearom. Na umelectvo občas sa iba divne pozrú, že zase vláčia dáke blbosti... Toto je harfa. Môj posledný obľúbený nástroj, čo som vyrobila, sú rukavičky, čo štrikovala nejaká babka pre nevestu, do ktorých som priviazala všelijaké drobné vecičky, čo som našla počas rezidencii. Toto je nástroj s nazvučenou miskou.
Veľmi zaujímavé nástroje! Surreálnosť, alebo realita? Alebo, skôr?
Nevidím v tom surrealismus, lebo často je to niečo konkrétne. Skorej by som tomu dala názov magický realizmus.
Logickosť, alebo nelogickosť?
Akože pre mňa sú to veľmi logické veci, ale vždy sa rodia cez nejaký experiment alebo intuíciu. Občas sa podarí, občas nie.
Dosť experimentálne... Dosť ma zaujíma, že pokiaľ sa stotožňuješ s tým, že si bosorka a mystická žena, máš radšej budúcnosť, prítomnosť, alebo minulosť?
Inak, ja som taka divná bosorka, lebo ja v tu mágiu až tak neverím. Ale hodne sa mi ľúbi hrabať v týchto témach, a spoznávať históriu cez túto feministickú prízmu. Ale priznám sa, že mám rada prítomnosť. Ja som rada, že som v spoločnosti, kde môžem kritizovať, reflektovať, spoznávať, riadiť, pracovať bez toho, aby som bola naviazaná na muža či otca. Ja si myslím, že mňa by v 14 storočí určite upálili za to, že neviem držať hubu.
Ďakujem teda za rozhovor. Chcela by si nakoniec niečo zdeliť ? :) Kľudne aj posolstvo, či veštbu...
Pekný rozhovor. Ja by som si želala, a aj zaklínam, nech sme viacej otvorení ku dialógu. Tak je väčšia šanca, že sa naučíme počúvať a rozumieť.
Pekné želanie a áno!
Pýtal sa Wrong Dome v júni 2024.
foto: archiv